ČO MÔŽE OHROZIŤ PREVÁDZKU VAŠEJ KLIMATIZÁCIE?

NESPRÁVNE UMIESTNENIE

Úplný základ pre správne fungovanie klimatizácie je vhodné umiestnenie ako vonkajších, tak i vnútorných jednotiek. Výkon klimatizácie sa môže znižovať napríklad umiestnením vonkajšej jednotky na rozpálených vydláždených priestoroch, na miestach, kde väčšinu dňa svieti slnko, do uzavretých priestorov, kde hrozí prehriatie alebo do blízkosti zdrojov tepla. Podľa odborníkov sa to týka najmä starších modelov, čo je dané použitými materiálmi, čiastočne opotrebovaním a nižšou odolnosťou voči poveternostným vplyvom.

„V súčasnosti sa výrobcovia prispôsobujú postupnému rastu priemerných teplôt a prispôsobujú tomu konštrukciu klimatizačných jednotiek. Pri výbere je preto dobré zamerať sa na jednotky, pri ktorých výrobca udáva efektívny výkon aj pri 50 °C. U takýchto jednotiek má potom používateľ záruku, že mu budú dobre slúžiť aj v období vysokých teplotných extrémov,“ uvádza Martin Prísečan zo spoločnosti ENBRA SLOVAKIA, ktorá toto riešenie v splitových klimatizačných jednotkách v súčasnosti ponúka.

Umiestnenie a dostatočný výkon vnútornej jednotky alebo jednotiek je rovnako dôležité pre požadovaný efekt chladenia. Najlepšia funkčnosť je zabezpečená v uzatvorených priestoroch. Prechod ochladeného vzduchu cez dvere medzi miestnosťami je značne limitovaný, rovnako umiestnenie pri otvorených schodiskách spôsobí prúdenie ochladeného vzduchu do najnižších častí, zatiaľ čo horné poschodia ostávajú prehriate.  

ABSENCIA ÚDRŽBY

Umiestnenie klimatizačnej jednotky na horšie dostupné miesta môže sťažiť jej údržbu, čo vo výsledku znižuje jej efektivitu. Problém môže byť aj jej zakrytie opadaným lístím alebo náletovými rastlinami a drevinami. Je preto dobré vonkajšiu jednotku priebežne kontrolovať počas celého roka, či sa na nej nenachádza čokoľvek, čo by bránilo prúdeniu vzduchu. Zabudnúť by sa nemalo ani na kontrolu odvodu kondenzátu.

Používateľ môže nečistoty jednoducho povysávať, ale len v prípade, že sa nános nachádza na vonkajšej jednotke, nie v jej útrobách. „V takom prípade by mal kontaktovať odborníkov, pretože listy či dokonca vetvy vo vnútri jednotky vyžadujú jej rozmontovanie, a to môže vykonávať len preškolený odborný pracovník. Odborník dokáže zistiť, či sú tieto nečistoty problémom, ktorý môže vonkajšiu klimatizačnú jednotku trápiť,“ doplnil Prísečan.

Podľa neho do tejto pravidelnej údržby ďalej patria úkony ako čistenie kondenzátora, kontrola tlaku chladiva, kontrola neporušenosti izolácie elektroinštalácie a izolácie potrubia vedúce z vonkajšej jednotky do interiéru. V mieste pripojenia vonkajšej jednotky sa netesnenie potrubia s chladivom môže prejaviť mastnými škvrnami.

Čo sa týka vnútorných jednotiek, používateľ by mal pravidelne kontrolovať čistotu filtrov, vykonávať ich čistenie a v prípade ich poškodenia riešiť ich výmenu. Aj kontrola klimatizačnej jednotky odborníkom by nemala zabudnúť na vnútornú jednotku. Dôležité je pravidelné čistenie a dezinfekcia výparníka (1–2-krát ročne, v prašnom prostredí častejšie), ale aj kontrola možného úniku chladiva, či kontrola odvodu kondenzátu.

KORÓZIA

Pri prevádzke klimatizačných jednotiek je jedným z najväčších rizík ich korózia. Tá vzniká oxidáciou kovov, hlavný vplyv na ňu má najmä kondenzovaná voda. Okrem nej vznik korózie podnecuje aj vlhkosť vzduchu, alebo vietor, predovšetkým potom kyslé zložky obsiahnuté vo vzduchu. Najmä staršie vonkajšie jednotky klimatizácie by preto mali byť umiestnené pod strechou, či byť iným spôsobom prikryté, aby v prípade dažďa prišli s vodou do styku čo najmenej. Pred vlhkosťou či kyslými prvkami vo vzduchu je ochrana všeobecne komplikovanejšia, aj napriek tomu sa ale výrobcovia snažia toto riziko maximálne eliminovať.