Ako na zmenu vykurovania? Najviac prevádzkových nákladov môžete ušetriť pri voľbe tepelného čerpadla, podľa štatistík až 80 percent
Spoločný prieskum Štatistického úradu SR a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) ukázal, že používatelia sú naklonení nízkoemisným formám vykurovania. Vlaňajšie údaje tvrdia, že zatiaľ čo v roku 2017 preferovalo ekologický spôsob vykurovania bezmála 15 percent domácností, o šesť rokov neskôr sa ich podiel vyšplhal na hodnotu vyše 23 a pol percenta. Takmer 30 percent rodinných domov kúri pomocou elektrických zariadení, bezmála polovica stále volí variant s vysokým podielom emisií, ako sú napríklad kotly na drevo či iné tuhé palivá.
„Tieto čísla naznačujú a potvrdzujú nám, že prechod na modernejšie a ekologickejšie palivá pokračuje,“ uviedol špecialista SHMÚ na životné prostredie Roman Mach. Od roku 2010 bolo na Slovensku renovovaných 58 percent domov. V porovnaní s rokom 2019 ide podľa štatistického úradu o nárast o osem percentuálnych bodov. Najvyšší podiel renovovaných rodinných domov bol podľa prieskumu v Prešovskom a Košickom kraji.
O tepelné čerpadlá a fotovoltické systémy je podľa predajcov v posledných piatich rokoch výrazný záujem. Ich kombinácia má najvyšší potenciál finančnej úspory zo všetkých druhov vykurovania, a to najmä preto, že si vzájomne neprekážajú. Hlavným princípom tejto kombinácie je, že sa systémy vzájomne dopĺňajú a pomáhajú šetriť energiu. Treba si však uvedomiť, čo je možné od kombinovaného systému očakávať. „Podobné riešenie sa, samozrejme, nevyplatí vždy, záleží na konkrétnej situácii a technickej špecifikácii rodinného domu. Teda na doterajšom spôsobe vykurovania, energetickej náročnosti, tepelnej strate alebo zvyklostiach členov domácnosti,“ objasňuje Martin Prísečan, produktový manažér spoločnosti ENBRA.
Výška úspory závisí aj od pôvodného spôsobu vykurovania
Dôležitým faktorom pri prechode na tepelné čerpadlo je identifikovať pôvodný spôsob vykurovania. Kombinácia s fotovoltikou v najvyššej miere ušetrí pri prechode z elektrického kotla, uvádza sa až osemdesiat percent prevádzkových nákladov. Menej je to pri prechode z kondenzačného plynového kotla, okolo päťdesiat percent. „Každopádne však platí, že kombinácia oboch systémov ušetrí viac prevádzkových nákladov, než keď budete mať len jeden alebo druhý systém,“ vysvetľuje Prísečan.
Konkrétna úspora finančných nákladov sa zásadným spôsobom odvíja od spôsobu vykurovania pred prechodom na tepelné čerpadlo. „Iný výkon bude potrebovať novostavba, iný starší dom či dom po rekonštrukcii. Platí, že výkon tepelného čerpadla by mal byť optimálne dimenzovaný na približne osemdesiat percent tepelnej straty domu,“ dopĺňa Prísečan.
Dôležitou hodnotou pri určovaní tepelného čerpadla je koeficient výkonu, tzv. COP (Coefficient of Performance), ktorý poskytuje informáciu o energetickej účinnosti tepelných čerpadiel. Ten vyjadruje pomer medzi vloženou a získanou energiou. Čo znamená, že z jednej kilowatthodiny, ktorú tepelné čerpadlo spotrebuje, vyrobí 3,5 kilowatthodiny tepla. Vykurovací faktor sa v priemere pohybuje na hodnote 3 – 3,5 a je závislý od teploty vzduchu a výstupnej teploty vody. Je však nevyhnutné určiť COP pri teplote, ktorá zodpovedá vonkajším teplotám v mieste inštalácie počas vykurovacej sezóny. Je nepravdepodobné, že uvádzaný koeficient COP pri vonkajšej teplote vzduchu +7°C (A7/Wxx) bude rovnaký, ako pri teplote vzduchu -2, alebo -7°C (A-2/Wxx; A-7/Wxx).
Tepelné čerpadlá odoberajú dve tretiny energie z okolia
Podľa štatistík sa najvyššie množstvo elektriny v domácnosti spotrebuje na vykurovanie, chladenie a ohrev teplej vody. Tepelné čerpadlo na svoju prevádzku využíva elektrinu, ktorú preň po väčšinu roka vyrobia zmienené solárne fotovoltické panely, a dosahuje tak najnižšie emisie oxidu uhličitého zo všetkých vykurovacích systémov. „Tepelné čerpadlá predstavujú ekologický variant vykurovania, pretože zhruba dve tretiny energie odoberajú z okolitého prostredia, napríklad vzduchu, zeme alebo vody. Vďaka moderným technológiám dokážu niektoré zariadenia na základe výkonu fotovoltiky modulovať výkon kompresora. Iné tepelné čerpadlá prijímajú informáciu od regulátora elektrárne a ich kompresory sú napájané buď zo siete, alebo z energie vyrobenej fotovoltickou elektrárňou. V druhom prípade je dôležité, aby bolo zaistené stabilné napätie pre chod kompresora,“ opisuje Prísečan.
Pomerne značnú mieru neistoty predstavuje návratnosť. Presne určiť, za koľko rokov sa vstupná investícia používateľom vráti, zatiaľ nie je možné. Kombinácia fotovoltiky a tepelného čerpadla sa napriek tomu v súčasnosti zdá byť najúspornejšou voľbou. „Treba však povedať, že presná dĺžka návratnosti je v súčasnosti skôr veštením z krištáľovej gule. Skúseností s dlhodobou prevádzkou je zatiaľ pomerne málo. Výšku úspor ovplyvňuje celý rad faktorov,“ vysvetľuje Prísečan. Obstarávacia cena tepelného čerpadla aj fotovoltiky je totiž závislá od energetickej náročnosti objektu.
